Základná kontrolná technika pri aplikácii mokrých náterových hmôt
Každý, kto v dnešnej dobe pracuje v technickej profesii vie, že bez zodpovedajúcich pomôcok a nástrojov sa nemožno zaobísť. Aj v našej profesii je nutné pre presné výsledky a kvalitné spracovanie používať nielen dobrú techniku aplikačnú, ale taktiež meraciu a kontrolnú. Trochu nás znevýhodňuje používanie materiálov v dvoch skupenstvách a to kvapalnom a pevnom, preto sú tieto pomôcky odlišné.
Z teoretického pohľadu sú tieto meradlá veľmi dobrým vodítkom pre vytvorenie kvalitného povlaku, avšak v praxi sa stretávame, a to predovšetkým u malých firiem, s absenciou týchto pomôcok. V takom prípade sa stáva povrchová úprava akýmsi lovením duchov s neistým výsledkom a čakanie na technika kontroly s meracím prístrojom dostáva stresujúcu podobu.
Týmto stavom je možné celkom ľahko predísť obstaraním malých pomocníkov ako je napr. merka na mokré náterové hmoty (pozri obr. 1). Pri jej použití a prepočte podielu pevných častí v natretej alebo nastriekanej náterovej hmote (sušiny) dostaneme jednoduchým výpočtom predpokladanú hrúbku suchého povlaku (DFT).
Týchto mierok existuje široká škála od plastových (väčšinou reklamných) s neveľkou presnosťou na niekoľko málo použití, až po hliníkové a nerezové, kde je zaručená pomerne prijateľná presnosť. Reálna merateľnosť je od 20μm do niekoľkých mm mokrého povlaku v závislosti od typu a delenia mierky. Ceny sú, začínajú na úrovni od cca 200,-Sk
Pre meranie už zaschnutej alebo vytvrdnutej náterovej hmoty existuje niekoľko typov meradiel, ktoré sa líšia nielen spôsobom merania, ale aj spôsobom či možnosťou záznamu. Nedeštruktívne meranie prebieha na princípe odtrhnutia magnetu pri lacnejších modeloch, či na princípe elektromagnetickej indukcie pre magnetické podklady a vírivých prúdov pre nemagnetické podklady.
Rovnako je možné použiť deštruktívnu metódu s prerezaním povlaku k podkladovému materiálu a vstavaným mikroskopom je možné odčítať hrúbku tohto povlaku a zároveň skontrolovať prípravu podkladu, či bolo napríklad vykonané abrazívne tryskanie. K najjednoduchším patria na začiatku spomínané mechanické magnetické hrúbkomery (viď obr. 2). Pre základný prehľad sú plne dostačujúce, pretože maximálna odchýlka je 5μm alebo 5%. Ich prednosťou je možnosť použitia aj vo výbušnom prostredí a kalibrácia pri jeho výrobe, ktorú už nie je nutné naďalej vykonávať. K vyššej kategórii patria digitálne hrúbkomery (viď obr. 3), vyznačujúce sa vysokou presnosťou napr. 1-3%.
Vyššie modelové rady disponujú štatistikou alebo štatistikou so záznamom a prenosom do PC s tlačou protokolov a ich archiváciou. Pre feromagnetické podklady, ktoré sú bežnejšie, sa používajú prístroje s F sondou, pre nemagnetické podklady sú potom prístroje s N sondou a sú k dispozícii aj sondy kombinované FNF, ktoré je možné použiť na oba typy podkladov. U týchto digitálnych prístrojov je možné voliť aj typ sondy, či má byť vstavaná do prístroja, alebo oddelená na kábli. Rovnako je možné vybrať z veľkého výberu sond pre rôzne aplikácie. Títo pomocníci už poskytujú veľmi dobrú vypovedaciu schopnosť a pri pravidelnej kalibrácii a údržbe môžu spoľahlivo slúžiť niekoľko rokov.
Meranie hrúbky laku hrúbkomerom
Ak odbočím, od merania hrúbok k priľnavosti naaplikovaného povlaku k základnému materiálu, aj tu sa nám ponúka niekoľko možností. Tieto kontroly, či to chceme nazvať skúškami, môžeme vykonať jednoduchým testom nazývajúcim sa mriežková skúška (viď obr. 4), podľa ČSN ISO 2409. Rezy sa dajú vykonať podľa jednoduchej šablóny vysúvacím nožom, alebo ich možné použiť viacbritový nôž s kontrolnými krajovými nožmi.
Každý z týchto spôsobov je vhodný na rôzne použitia, ale u viacbritého noža je predpoklad rovného nezakriveného podkladu s dostatočnej plochou cca 40 x 40 mm. Výhodou je prevedenie všetkých rezov v jednom smere jedným krokom. Obdobnou možnosťou je prevedenie tzv. skúšky odtrhom, kedy mechanický prístroj odtrhne prilepenú bábiku (valček) od naaplikovaného podkladu. Na stupnici či displeji je možné odčítať presnú hodnotu adhézie v MPa. Skúška sa vykonáva podľa ČSN ISO 4624. Tieto prístroje však patria do vyššej cenovej kategórie a pre bežné aplikačné firmy nie sú nevyhnutné.
Ďalší z nepostrádateľných pomôcok je prietokový (viskozitný) pohárik (viď obr. 5). Tento pohárik slúži na zistenie výtokovej doby rôznych kvapalín, v našom prípade náterových hmôt. Ak je výtoková doba z pohára po úprave farby zriedením rovnaká ako pri predchádzajúcej, mala by byť zaistená rovnaká kvalita aplikácie či už náterom alebo striekaním, tzn. pri rovnakom nástreku bude rovnaká hrúbka naaplikovaného filmu. Staršie generácie si riedili farbu podľa toho, ako stekala z klacku na miešanie, avšak pri veľmi častom používaní moderných dvojkomponentných náterových hmôt a pri používaní rôznych striekacích zariadení, predovšetkým vysokotlakových je nevyhnutnosť mať taký pohárik vo výbave.
Niekedy je nutné zistiť, ako sú upravené dutiny a zle prístupné miesta a to najlepšie zrkadlom. Pokiaľ si ho požičiate doma od manželky či priateľky, vystavujete sa tým nebezpečenstvu naškrobeného goliera, v lepšom prípade studenej kuchyne. Trh ponúka riešenie: teleskopické držadlo s kĺbom ukončené malým zrkadlom (pozri obr. 6), veľmi praktické riešenie pre uvedené miesta za prijateľnú cenu. Niektoré už dokonca majú k dispozícii aj integrované osvetlenie.
Technické normy a dokumentácia:
Poslednú kategóriu síce nie je možné nazvať technikou, ale je veľmi dôležitá pre povrchové úpravy všeobecne. Touto kategóriou sú aspoň základné normy a dokumentácia (viď obr. 6), náterových hmôt. Medzi tieto patrí Norma pre prípravu oceľových výrobkov pred nanesením náterových hmôt (ČSN ISO 8501 – 1,2), Náterové hmoty – Protikorózna ochrana oceľových konštrukcií ochrannými náterovými systémami (ČSN EN ISO 12944 časti 1 – 8), Náterové hmoty – Stanovenie hrúbky náterov (ČSN EN ISO 2808), Mrežová skúška (ČSN ISO 2409).
Pre náterové hmoty je bezpodmienečne nutná technická dokumentácia (technický list a bezpečnostný list). Bez týchto materiálov nie je možné s náterovými hmotami pracovať bez toho, aby bol zaručený aspoň kvalitný povlak. Ak to môžem k niečomu prirovnať, tak možno ku kúpe nového prehrávača DVD bez návodu. Metódy pokus – omyl skutočne nie sú vhodnými prostriedkami na získanie kvalitnej povrchovej úpravy.
Záverom by som chcela podotknúť, že aj napriek tomu, že sa v mnohých firmách nájdu prostriedky, o ktorých je tu napísané, nie je zaručené ich správne používanie alebo funkčnosť. Predovšetkým ich údržba, včasná výmena opotrebiteľných súčastí a prípadná kalibrácia sú dôležitou súčasťou ich používania.